Budeme nútení jesť hmyz a laboratórne vypestované mäso, mlieko a vajcia pod zámienkou potreby boja proti CO2. Určite to nie je taká pestrá strava, ako sa nám snažia nahovoriť.
Ak ste tejto problematike venovali trochu viac pozornosti, potom viete, že častá konzumácia hmyzu a laboratórneho mäsa môže spôsobiť značné zdravotné problémy.
Hmyz sa tiež primiešava do bežných potravín, takže ho nájdete prakticky vo všetkom od múky, chleba, cestovín, rôznych polotovarov atď.
Niektoré krajiny skutočne pristúpili k označovaniu týchto výrobkov a nariadili ich oddelený predaj, ale ide len o niekoľko krajín. Zdá sa, že väčšina – vrátane Slovenska – zatiaľ nič podobné nerobí.
Isté však je, že nám chcú hmyz vnútiť pomaly, aby sme si naň zvykli. Preto zrejme prechádzame prvou fázou tohto zavádzania konzumácie hmyzu, ako sa uvádza v takmer rok starom článku na Agrárnom portáli.
A aké sú podľa portálu fázy postupného zavádzania hmyzu?
Fáza 1: VÝVOJ (teraz) – približne 5 rokov – Trh takmer neexistuje a väčšina ľudí pociťuje odpor pri pomyslení na konzumáciu hmyzu. V spoločnosti existujú silní odporcovia a silní zástancovia jedlého hmyzu. Táto emóciami nabitá situácia celej veci veľmi pomáha, pretože je dôležité o tejto téme hovoriť. Ľudia potrebujú čas, aby sa s myšlienkou konzumácie hmyzu vnútorne vyrovnali. V prvej fáze je hmyz pomerne drahou potravinou, najmä preto, že chov a spracovanie jedlého hmyzu je na úplnom začiatku. Na rozdiel od toho má konvenčná živočíšna výroba náskok tisícročí vývoja.
Fáza 2 ADOPCIA – 5 až 15 rokov – Spoločnosť sa vyrovnáva so skutočným postavením hmyzu v potravinárskom priemysle a postupne sa zvyšuje pravdepodobnosť odmietania hmyzu ako potraviny. Počas tohto obdobia dochádza k radikálnemu zlacneniu až pod cenu kuracieho mäsa. S postupujúcou snahou o ekologické správanie a trvalo udržateľnú produkciu potravín si všetci uvedomujú, že hmyz je správna cesta. Hmyz sa dodáva ako prísada do rôznych suchých potravín, ako sú müsli tyčinky, sušienky, čipsy a podobne, a neskôr vo forme paštét, hamburgerov alebo polotovarov na okamžité varenie. Konzumácia hmyzu je dnes podobným trendom ako konzumácia bio potravín s vysokým obsahom bielkovín, nízkym obsahom sacharidov, raw alebo vegánskych potravín.
3. fáza RETENCIA – 15 a viac rokov – Hmyz má v potravinárskom priemysle nepopierateľné zastúpenie. S hmyzom sa stretávame v bežných potravinách a reštauráciách nielen pre jeho vysokú výživovú hodnotu, ale aj preto, že je najlacnejším mäsovým výrobkom na trhu. Do aktívneho veku vstupuje skupina ľudí, ktorí hmyz ochutnávali od detstva, a preto voči nemu nemajú žiadne predsudky. Chápu jeho nutričné a ekologické výhody a neváhajú ho konzumovať bez akýchkoľvek obmedzení.
Toľko k plánom na „zastaranie“ hmyzu. Tu musím zdôrazniť, že v predaji potravín z hmyzu nevidím najmenší problém. Tí, ktorí ich chcú, ich môžu pokojne konzumovať.
Problém však vidím v tom, že tieto potraviny nie sú nijako viditeľne označené a podľa vyššie uvedených plánov sa hmyz časom pravdepodobne začne dostávať do čoraz väčšieho množstva potravín.
Bez jasného označenia bude ťažké zistiť, či kupovaná potravina obsahuje hmyz – teda ak nechcete rozlúštiť písmená „blcha“ a zapamätať si latinské názvy všetkých už schválených druhov hmyzu.
Mnohí ľudia teda budú kupovať potraviny s hmyzom bez toho, aby o tom vedeli – najmä keď sa ceny týchto potravín porovnajú s inými (pozri najmä fázu 2).
Aj preto EÚ odmieta nariadiť, aby potraviny s hmyzom boli nejakým spôsobom jasne a viditeľne označené a predávané na špeciálnych regáloch.
Jednotlivé krajiny sú tak nútené prijímať vlastné zákony. Zatiaľ len Taliansko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko majú povinnosť predávať potraviny s hmyzom na špeciálnych regáloch a s viditeľným označením.
